7 spôsobov, ako podporiť rozvoj psychomotoriky v ranom veku dieťaťa
Psychika a motorika sú nerozlučná dvojica - vývoj motoriky je viazaný na vývoj zmyslových a psychických funkcií a rovnako tak psychika pôsobí na vývoj motoriky dieťaťa. Cieľom psychomotorickej výchovy je harmonická osobnosť z hľadiska fyzického, psychického i spoločenského. Psychomotorická výchova je zároveň východiskovým bodom pre proces učenia sa detí. Ak má vaše dieťa poruchu učenia, je to zvyčajne dôsledok akéhokoľvek nedostatku v psychomotorickom vývoji. V článku vám prinášame zopár rád, ako podporiť rozvoj psychomotoriky už v ranom veku dieťaťa.
1. Nebojte sa dotykov a maznať sa so svojim dieťaťom
Deti sa rodia neurologicky nezrelé. Ich nervové bunky síce existujú od narodenia, ale práve množstvo a kvalita environmentálnych stimulov vedie k synaptogenéze, t. j. spojeniam medzi bunkami a vzniku nervových obvodov. Tieto stimuly dieťa prijíma cez zmysly, pričom krátko po narodení prevažuje čuch, dotyk a sluch. Práve preto je pre deti dôležité cítiť dotyky svojich rodičov. Dotyky a držanie na rukách pomáha deťom rásť, živia ich mozog a dušu. Normálny psychomotorický vývoj dojčiat závisí od úsilia ich rodičov poskytnúť bezpečné prostredie a pohotovo reagovať na ich potreby a prejavy.
2. Nesnažte sa zabrániť prirodzenému správaniu dieťaťa, ktoré patrí k jednotlivým fázam vývoja dieťaťa
Psychomotorický vývoj dieťaťa prebieha po etapách. Po prvých dvoch mesiacoch života začne dieťa ovládať pohyby svojich rúk a jeho obľúbeným zamestnaním je skúmanie úst rukami. V tejto dobe nie je nič normálnejšie, ako keď si dieťa vkladá ruky do úst, čo mu ponúka množstvo dotykových, chuťových a pachových podnetov, ktoré mu pomáhajú spoznať seba a svet okolo seba. Počas tohto obdobia je kinetická oblasť mozgu, ktorá ovláda ústa a ruky, taká rozsiahla, že presahuje všetky ostatné oblasti, ktoré riadia dohromady pohyby zvyšku tela, chodidiel atď. Odporúčania, ako odradiť dieťa od toho, aby si dávalo ruky do úst, sú v tomto štádiu iracionálne a porovnateľné s tým, keď nedovolíte dieťaťu chodiť alebo vstávať vo veku 12 mesiacov a neskôr. Keď dieťa prejavuje záujem niečo robiť a chce to robiť opakovane, vie, čo robí, a dáva vám najavo, že je na to pripravené, preto by ste mali poskytnúť prostredie, ktoré podporuje konkrétne správanie. Ak vám ukáže, že si chce dávať veci do úst, kúpte mu vhodné hračky, aby to bolo pre neho čo najbezpečnejšie. Ak sa zdá, že je pripravený si sadnúť, pomôžte mu v tom podoprením chrbta a nenúťte ho ležať, pretože vám bolo povedané, že ešte nemá dostatočný vek na to, aby mohlo sedieť. Psychomotorický vývoj každého dieťaťa je iný, rozsah normálu je široký a vek, v ktorom sa dosiahnu určité vývojové míľniky, sa nedá odhadnúť na dni alebo mesiace.
3. Povzbudzujte dieťa, aby prevzalo iniciatívu
Častou chybou, ktorej sa rodičia v snahe ponúknuť svojmu malému dieťaťu čo najviac, je bombardovanie dieťaťa vopred premyslenými a nastavenými skúsenosťami. Hneď od začiatku rešpektujte a podporujte vlastnú iniciatívu dieťaťa. Úlohou rodičov nie je neustále dieťaťu hovoriť, čo má robiť, myslieť si alebo vidieť. Naopak, rodičia by mali pôsobiť ako neviditeľná záchranná sieť, zamerať sa na to, čo pritiahlo pozornosť a záujem ich dieťaťa, a obohatiť a rozšíriť všetky jeho skúsenosti. Nepýtajte sa rázne otázky; len sledujte, čo robí. Neučte ho, ako sa má hrať, nechajte dieťa, nech sa samo rozhodne, ako sa bude hrať bez obmedzení – skvele mu v tom vedia pomôcť rôzne vzdelávacie hry, ako napr. stavebnica Ainstein, ktorá dáva voľnú ruku kreativite a s niekoľkými stavebnými blokmi môže dieťa vytvoriť nespočetné množstvo variácií a kombinácií stavieb. Je veľmi dôležité nechať malé dieťa hrať sa bez zjavného konečného cieľa alebo konkrétneho významu, nechať ho unášať sa od jednej veci k druhej, experimentovať, učiť sa podľa vlastných potrieb a motívov, bez záväzkov a bez vašej vonkajšej organizácie.
4. V prvých rokoch života dieťaťa sa zamerajte viac na emocionálne bohatstvo a duševný rozvoj, než na kognitívne učenie
Dojčatá a malé deti v ranom veku potrebujú cítiť lásku rodičov, naučiť sa rozpoznávať a chápať emócie ľudí, s ktorými sú najčastejšie v kontakte či naučiť sa vyjadrovať svoje vlastné emócie – skvele vám s tým pomôže Pexeso - prvé učenie, kde deti hľadajú v jednej z predlôh smajlíkov s rovnakými emóciami, ktoré by mali následne pomenovať a diskutovať o nich. So spoznávaním jednotlivých emócií deťom skvele pomôže aj náš Náladový kamarát so svietiacim bruškom a vymeniteľnými výrazmi tváre či ďalšie hry zamerané na emocionálny rozvoj dieťaťa.
Hračky zamerané na emocionálny rozvoj
5. Povzbudzujte dieťa, aby sa zúčastňovalo rodinného a komunitného života
Častou chybou niektorých rodičov je, že úplne prispôsobujú svoj život životu svojho dieťaťa. Deti v ranom veku sa musia postupne učiť o vonkajšom svete tak, že ho vidia očami a aktivitami svojich rodičov. Malé deti by mali byť vystavované celodenným výletom, cestám či rôznym ľuďom. Nemali by byť vylúčení z aktivít pre dospelých „pretože sú deti“. Deti sa správajú ako deti, keď sa k nim správame ako k deťom, ale prekvitajú, keď ich vystavujeme širším zážitkom.
6. Dávajte si pozor, aby ste nepoužívali hračky či nástroje, ktoré sú nevhodné alebo nadbytočné pre vek malého dieťaťa
V snahe podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa sa rodičia často uchýlia k prostriedkom a spôsobom, ktoré buď nie sú vhodné pre vývojový vek dieťaťa, alebo ktoré konkrétne dieťa ešte nie je pripravené prijať. Sú rodičia, ktorí čítajú celé rozprávky a učebnice svojim dojčatám, ktoré majú len niekoľko mesiacov. Je to bezcieľne a dezorientujúce, pretože v tomto veku by mali podporovať výraz, neverbálnu komunikáciu, ako aj zvuk jazyka. Televíziu možno tiež v útlom veku považovať aj za nevhodný stimul. Vedecké asociácie odporúčajú, aby deti do dvoch rokov vôbec nepozerali televíziu. Aby sa rodičia vyhli bombardovaniu detí nevhodnými podnetmi, mali by mať na pamäti niekoľko základných zásad: počúvať svoje dieťa a jeho potreby, vždy korešpondovať s jeho iniciatívami a záujmami, a nie s tým, čím by sa „malo“ zaoberať v danom veku podľa zaužívaných vzorcov.
Pre lepšiu orientáciu, ktoré hračky sú najvhodnejšie pre dieťa v príslušnom veku si prečítajte aj náš ďalší článok.
7. Oboznámte dieťa s jazykom od narodenia
Aj novorodenci majú schopnosť komunikovať. Rozprávajte sa so svojim dieťaťom od začiatku, zo vzdialenosti, na ktorú vás vidí, spočiatku asi na 30 cm. Interagujte, keď je dieťa tiché a čulé, vyberte si chvíle, kedy je vnímavé, ostražité a ponúkajte rôzne podnety. Dieťa sa v prvom rade učí neverbálnej komunikácii prostredníctvom zvukov, očného kontaktu, mimiky či nízkych a vysokých tónov hlasu. Potvrdzovaním pokusov dieťaťa hovoriť opakujte jeho zvuky. Dieťa porozumie neverbálnej komunikácii skôr, ako porozumie samotným slovám. Pri prvých pokusoch o verbálnu komunikáciu s deťmi sú skvelým pomocníkom naše maňušky na ruku, ktoré sú zároveň aj skvelým mojkáčikom.
Pridať nový komentár